Jdi na obsah Jdi na menu
 


Latinsko-americké tance

21. 2. 2010

Samba je druh latinskoamerického tanca. Je to tanec pochádzajúci z Brazílie, ktorý sa objavil v Európe v prvej polovici 20-tych rokov (1923-1925). Vtedajšia samba bola charakterizovaná krátkymi trhavými pohybmi a skladby sa hrali v 2/4 ale aj 4/4 takte. Samba je teda moderná verzia brazílskeho ľudového tanca „maxixe“ (mejčiča), ktorú upravili učitelia tanca vo Francúzsku. Pre tento tanec je typický tzv. sambový pohup a pohyby panvou. V súčasnosti existuje veľmi veľa verzií samby, ktoré sa líšia rytmom, tempom a náladou. Samba má 2/4 alebo 4/4 rytmus a 52-54 taktov za minútu. Tento tanec sa neskôr dostal do celého sveta a je veľmi populárny.

 

Kubánska salsa je o pocitoch.Tancovať kubánsku salsu znamená okrem iného aj zabudnúť na problémy, vypnúť, oddýchnuť si, naberať energiu a užívať si. Úplne sa oddať tancu, hudbe, partnerke... Kubánska salsa je pohodová, plynulá, prirodzená, ale zároveň veľmi energická a temperamentná. Dáva priestor akejkoľvek kreativite, fantázií, a je nekonečná. Ideálne je nikam sa neponáhľať, nestresovať - v prvých tónoch pesničky sa pomaly a jemne zoznámiť s partnerkou, započúvať sa do hudby, vnímať rytmus, snažiť sa zladiť a zvyknúť si na seba. Začať jednoduchými variáciami, niečo ako otestovať si tanečné schopnosti partnerky a pripraviť si ju. Cítiť jej reakcie, rukami vnímať jej energiu, naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku, vytvoriť celok. Postupne pridávať komplikovanejšie a náročnejšie variácie, popúšťať uzdu fantázii, vypnúť mozog, preladiť sa na "inú sféru" a doslova si užívať a vychutnávať každý okamih z tanca, hudby, partnerky, a ponoriť do hlbín oslobodzujúcej tanečnej extázy. Je to neopísateľný, nádherný a úžasný pocit, a kto ho nezažil, neuverí. Kubánska salsa dáva priestor všetkým, každý v nej môže veľa nájsť, každému môže veľa dať. Každý môže do nej vložiť kus samého seba a každý si ju môže prispôsobiť podľa vlastného gusta. Hranice sú nekonečné a more možností obrovské. Kubánska salsa ku tomu priam vyzýva a je na to priam stvorená. Pochopiť kubánsku salsu znamená nahliadnuť hlbšie do jej podstaty - odzrkadľuje kubánsku životnú filozofiu, prístup k životu, postoj a správanie sa k ľudom, k ženám, k celému svetu... Má svoj dej a svoje poslanie. Núti človeka zastaviť sa, zamyslieť a prehodnotiť rebríček svojich priorít a ich dôležitosť. Stavia do popredia umenie vychutnávať si krásu života, užívať si ho, tešiť sa z neho, radovať - a rozdávať dobro. A to za každých okolností. Toto všetko sa odzrkadľuje aj v tanci - uvoľnenosť, bezstarostnosť, dobrá nálada. Dokonalá harmónia tela, duše a srdca. Úplná pohodička a úsmev na tvári. Kubánci sú presne takýto. V porovnaní s nami sú materiálne omnoho chudobnejší, ale o to bohatší duševne. A šťastnejší. Napriek chudobe sú veselí, milí, priateľskí, zhovorčiví, sú veľmi pohostinní, srdeční a otvorení. Nepoznajú workoholizmus , nestresujú sa, nenervujú, neponáhľajú, ale žijú, užívajú si a vychutnávajú. Hudbu nepočúvajú, ale preciťujú, salsu netancujú, ale prežívajú - a nerobia to telom ale srdcom. A takáto je aj kubánska salsa, je to reč tela, s ktorou sa môžete dorozumieť na celom svete!

 

Čačača alebo čača je druh latinskoamerického tanca. Pochádza z Kuby, vznikla z rumby po jej ovplyvnení džezom. Za autora tohto tanca je považovaný Enrique Jorrin (1953). Základom tanca je postupová premena (tri „spojené“ kroky). Názov čačača vznikol údajne podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tancovaní postupovej premeny. Čača má asi 25 základných figúr a nespočetné množstvo zostáv a variácií. Hudba má 4/4 rytmus a 30-33 taktov za minútu.

 

Rumba je druh latinskoamerického tanca. Súčasná rumba vznikla vzájomným ovplyvňovaním ľudového tanca s názvom „danza habanera“ a rumby-bolera, ktorú tancovala na Kube kreolská aristokracia. V roku 1930 sa rumba dostáva cez New York do Európy, kde sa rýchlo rozšírila. U nás sa tancovala upravená do štvorcovej formy (square system) a priniesla uvoľnené držanie v páre. Do roku 1960 sa tancovala štvorcová rumba (so základom v prvom kroku na prvú dobu taktu), neskôr sa rozširuje rumba kubánska (cuban system), kde sa prvý krok tancuje vpred na druhú dobu taktu. Rumba má 4/4 rytmus a 25-28 taktov za minútu. Rumba (alebo tiež rhumba) je jedným z najstarších latinskoamerických tancov, keďže jej začiatky sú niekde v 16. storočí – v čase, keď boli z Afriky na Kubu privážaní čierni otroci. Tance otrokov využívali menej pohybu nôh a viac pohybu zvyšku tela. Ich rumba bola pôvodne pantomímou, znázorňujúcou pytačky zvierat a vtáctva pred párením. To, že pri tanci zostávajú plecia stále v rovnakej výške, môže byť odvodené od držania tela otrokov nesúcich ťažké bremená. Od života otrokov sa podobne dajú odvodiť aj niektoré ďalšie figúry rumby. Rumba ako ju poznáme dnes vznikla niekedy v 19. storočí vzájomným ovplyvňovaním černošských tancov, ľudového tanca danza habanera a tanca kubánskej aristrokracie rumba-bolero. Ďalšie tance, ktoré rumbu ovplyvňovali, sú Son, Guagira, Guaracha a Naningo. Od roku 1913 sa Kubánci pokúšali priblížiť rumbu Severoameričanom, čo sa im podarilo až v roku 1935 filmom „Rumba“ s Georgom Raftom v hlavnej úlohe. Do Európy rumba preniká okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou a rýchlo sa rozširuje jej štvorcová forma (square system), kde sa krok začína na prvú dobu. Neskôr nadšenec latinskoamerických tancov Pierre Margolie zaviedol na prvú dobu taktu pauzu, počas ktorej sa hýbu len boky, čo sa označuje za kubánsku rumbu (cuban system). Kubánska rumba sa tancuje v podobe akú zaviedol Margolie až dodnes. Rumba je pomalá, romantická, nežná, plná citov. Je to najzmyselnejší latinskoamerický tanec, a pre mnohých tanečníkov aj najobľúbenejší. Právom je prezývaná „tanec lásky“, pretože partneri si hľadia hlboko do očí. Pohyb vychádza z prenášania váhy z jednej nohy na druhú, čo spôsobuje príťažlivé pohyby bokov. Rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža. Zvyknú sa objavovať ženské prvky ľahkého výsmechu a unikanie partnerovi. Muž je najprv objektom túžby, aby ho neskôr partnerka odmietla. Na zmyselné a erotické lákanie ženy odpovedá muž vyjadrením a predvedením svojej mužne sily, usilujúc sa získať jej priazeň.

 

Jive je druh latinskoamerického tanca. Je to rytmický swingový tanec, ktorý vychádza z jitterurgu a v mnohom je ovplyvnený rokenrolom, boogie-woogie a černošskými tancami. V roku 1944 vydal Viktor Silvester prvý štandardizovaný opis jivu. Rytmus je 4/4-ový a tempo 40-46 taktov za minútu.

 

Merengue je veselý, živý tanec plný radosti a farieb, tak ako aj jeho hudba... Je charakteristický hlavne výrazným pohybom tela a chôdzou. Od roku 1930 je národným tancom Dominikánskej republiky, ale obsahuje v sebe prvky kubánskej hudby. Dnes tancujeme Merengue rôznymi spôsobmi. Napríklad, keď muž drží partnerku v tesnom objatí a spoločne sa točia, či ukračujú vpred a vbok, ale neoddelia sa. Či tancujú rôzne figúry a otočky, ale držia sa vždy aspoň za jednu ruku.

 

Bachata je to veľmi príťažlivý párový tanec, ktorý pochádza z Dominikánskej republiky. Je to tanec „zamilovaných“ , nevyužíva veľa prvkov, ale je náročný na pohyb tela...Tanečníci sú pri nej v tesnom objatí a spoločne si užívajú vzájomnú blízkosť a romantickú hudbu. Je to populárna gitarová hudba z Dominikánskej republiky, ktorú preslávil napr. hit Obsesion od skupiny Aventura. V Dominikánskej republike, bola gitarová hudba populárnou snáď odjakživa, ale prvá nahrávka v štúdiu vznikla až v 60-tych rokoch minulého storočia. Najprv bola Bachata považovaná za romantickú, potom za nemravnú a časom ju hralo len jedno rádio. Spájala sa so svetom chudoby a prostitúcie. Tam dlho aj zotrvala a v jej textoch sa začali objavovať slangové výrazy, sexuálne dvojzmysly a nimi vyrozprávané príbehy chudobných ľudí a podsvetia. Na výslnie sa opäť začala dostávať v období medzi 70-tymi až 90-tymi rokmi, keď sa postupne „zromantizovávala“ a tým sa stala akceptovanejšou. K úspechu jej pomohli aj prvky Merengue v skladbách. Bachata sa začala nahrávať s elektrickou gitarou, začali ju hrávať úspešní hudobníci strednej vrstvy a postupne ju akceptovala celá spoločnosť. Momentálne ju počúvajú po celej Latinskej Amerike, v New Yorku je najpopulárnejším druhom latino hudby a postupne sa úspešne spája s inými druhni hudby - RNB, atď.

 

Pasodoble alebo paso doble je druh latinskoamerického tanca. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1918 ako o španielskom onestepe. Známejším sa stáva v prvej polovici 20-tych rokov, kedy sa viac rozšíril. Štandardizovali ho francúzski taneční učitelia. Jeho pôvod je v Španielsku v ľudových tancoch oslavujúcich víťazného toreadora. Za súťažný tanec bolo pasodoble prijaté po II. svetovej vojne. Rytmus je 2/4 a takt 60.

 

Zumba kombinuje dynamickú latinsko americkú hudbu a unikátne a exotické tanečné a aeróbne pohyby. Tance ako Salsa, Merengue, Flamenco, Hip-hop, Cha-cha, Samba, Calypso, Belly Dancing. Je efektívna, založená na princípe intervalového tréningu, ktorý maximalizuje výdaj kalórií, spaľovanie tukov a tónovanie svalov. Choreografie zahŕňajú striedanie rýchlych a pomalých rytmov na princípe vytrvalostného intervalového tréningu s cieľom vyformovať a posilniť celé telo a zároveň spaľovať tuk.

 

Pachanga je typ Latinsko-Americkej hudby a tanca, pochádzajúci z Kuby z 50.r 20.stor. V tomto období bola Pachanga populárnejšía než Cha-cha, ktorá je veľmi podobná, zanedlho však tento boom pominul. V súčasnej dobe je však stále populárna v Cali v Kolumbii, kde môžete z najrôznejších rádií počuť hity v štýlu pachanga, a cez vikend si na ňu zatancovať v tanečných kluboch. Tento tanec je známi hlavne filmu Hriešny tanec.

 

Reggaeton je forma tanečnej hudby, ktorá v sebe kombinuje reggae, dancehall, hip hop a tradičnú hudbu Latinskej Ameriky. Je to nový žáner modernej urbánnej hudby, vlastný latinskoamerickej mládeži v USA ako aj mladým v Portoriku, Mexiku a Paname. Medzi najvýraznejších predstaviteľov patria Daddy Yankee, Yandel, Luny Tunes, Tego Calderón, Don Omar a kráľovná Ivy Queen pochádzajúca z Portorika.